Striebro je so svojimi viac ako 10 000 možnosťami využitia pre človeka hneď po rope doposiaľ druhá najužitočnejšia komodita v histórií. Používa sa napríklad pri výrobe elektroniky, DVD, zrkadiel, žiaroviek, či antiperspirantov. Prichádzame s ním do styku prakticky všade.
Pôvodná a historicky najdôležitejšia je ale funkcia striebra ako monetárneho kovu. Prvé známe strieborné mince sa razili už okolo roku 600 p.n.l. v Malej Ázii; drachma, denár, pfennig, toliar, či grajciar, to všetko sú historické označenia pre veľmi rozšírené a populárne strieborné mince. Slovo „striebro“ si ešte aj dnes uchováva priamu súvislosť so slovom „peniaze“ napríklad v španielčine, francúzštine, taliančine a ďalších 12 jazykoch. Zatiaľ čo zlato bolo prirodzeným spôsobom vyselektované ako najvhodnejší prostriedok úschovy bohatstva, striebro sa pre svoju relatívne nižšiu cenu používalo ako platidlo pri menších, dennodenných transakciách. Práve nižšia cena ho spolu jedinečnými fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami neskôr predurčila na široké priemyselné využitie.
Tým však striebro rozhodne nestratilo na zaujímavosti ako prostriedok uchovania kúpnej sily či ako investičná príležitosť! Napriek dlhodobému rastovému trendu sa mnohí odborníci zhodujú, že súčasné ceny striebra sú neudržateľne nízke. Existuje na to hneď niekoľko rozhodujúcich fundamentálnych dôvodov.
Prvým je priemyselné využitie. Zatiaľ čo pri zlate predstavuje približne len 13% ročnej produkcie, pri striebre tvorí tento podiel až 53%.
Investor Mike Maloney konštatuje: „Striebro sa na rozdiel od zlata spotrebúva. A to veľmi rýchlo. Po prvý krát v histórií je preto extrémne vzácne. Investori majú v súčasnosti k dispozícií viac zlata ako striebra, čo sa doteraz ešte nikdy nestalo. Komodita, ktorá nám tak rýchlo dochádza sa ale nemôže predávať pri cene nižšej ako sú reálne náklady na jej ťažbu. Takáto situácia nemôže trvať do nekonečna.“
Súčasťou tohto problému je fakt, že približne 65% celosvetovej produkcie striebra sa získava ako vedľajší produkt ťažby v baniach primárne zameraných na ťažbu zlata, medi, olova alebo zinku. Aj keď sa striebro pri konkrétnych aplikáciách (pre svoje výborné vodivé a katalytické vlastnosti najmä pri výrobe elektroniky) využíva zväčša len v stopových množstvách, predstavuje ťažko nahraditeľný prvok. Priemyselný dopyt po striebre je preto neelastický. Pri aktuálnom tempe jeho rastu nebude súčasná miera produkcie do budúcnosti postačovať. Platí tu jednoduchá poučka:
Zlato je žiadané. Striebro je však potrebné.
Ale ako je potom možné, že nám striebro dochádza? Skutočný problém nepredstavuje množstvo známych zásob rudy, ale cenová manipulácia. Nízke ceny vysielajú trhom signál, že striebra je dostatok, čo znamená, že ťažobným spoločnostiam sa neoplatí rozširovať súčasné ťažobné kapacity. Reálna situácia je ale diametrálne odlišná. Po mnoho rokov sa spotrebúva viac striebra než sa vyťaží, čo spôsobuje rapídny úbytok už vyťažených zásob.
Na manipuláciu cien upozornila virálna kampaň s názvom „Crash JP Morgan – Buy Silver“. Spomínaná investičná banka už bola za manipuláciu cien viac krát žalovaná.
Ako manipulácia cien veľkými inštitucionálnymi hráčmi vlastne prebieha? V zásade sa jedná o účelové a koncentrované využívanie investičného nástroja nazývaného „naked short selling“. Profesor David Musto vysvetľuje, že sa „v zásade jedná o predaj niečoho, čo nevlastníte“. Trik ale spočíva v tom, že do celkových zásob striebra sa započítavajú aj „kryté“ akcie podielových fondov.
V praxi to vyzerá nasledovne: Ak sa investor namiesto kúpy unce fyzického kovu rozhodne pre akcie špecializovaného podielového fondu, ten danú uncu striebra nákupi „zaňho“ a zároveň ju odpočíta z celkových zásob.
Následne však podielový fond túto uncu zoberie a pripočíta opätovne späť do celkových zásob, kde je k dispozícií k ďalšej kúpe. Teoreticky je teda možné, aby bola jediná unca striebra týmto spôsobom „kupovaná“ a „predávaná“ stovky miliónov krát.
Vzhľadom na stabilne rastúci neelastický dopyt po striebre pri rapídne klesajúcom objeme fyzických zásob je zrejmé, že ani zaplavovanie trhu „papierovým striebrom“ nemôže dlhodobo udržať jeho ceny na súčasných úrovniach. Túto problematiku podrobnejšie vysvetľujú odborníci na drahé kovy David Morgan a James Turk.
Úbytok dostupného striebra spôsobí predlžovanie dodacích lehôt fyzického kovu, jeho cena na trhoch začne rásť, čo následne spôsobí efekt zvaný „short squeeze“, teda vynútené masívne uzatváranie krátkych pozícií, ktoré vystrelí cenu ešte vyššie.
Čo konkrétne to ale bude znamenať pre ceny striebra? Kde sa bude pohybovať reálna trhová cena bieleho kovu nám môžu priblížiť názory odborníkov.
Investor Peter Schiff predpokladá, že ceny striebra sa môžu v strednodobom horizonte vyšvihnúť k 50 alebo až 100 dolárom za uncu. Analytik David Morgan je špecifickejší; striebro by podľa neho mohlo dosiahnuť ceny 65- 75 dolárov za uncu už koncom roku 2012. Vo svojom videu vysvetľuje historický vývoj cien striebra a zdôrazňuje aké dôležité je nepodľahnúť skepticizmu pri menších korekciách.
Investor Eric Sprott v rozhovore pre CMT-Group.com rozvíja myšlienku, že striebro by sa mohlo vrátiť k historickému pomeru k zlatu na úrovni 16:1, čo by znamenalo ceny na úrovni približne 100 dolárov za uncu. Investor Mike Maloney je zasa toho názoru, že tento historický pomer je až 10:1, čo by znamenalo ceny striebra na úrovni 150-160 dolárov za uncu. Prízvukuje, že „to, čo poženie ceny striebra bude investičný dopyt… Keď sa zlato stane pre verejnosť pridrahým, zmenia svoju preferenciu v prospech striebra. Presne to sa stalo v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Ceny striebra výrazne zaostávali za cenami zlata a keď sa zlato stalo pridrahým, ceny striebra explodovali.“
Investor Jim Rogers, spoluzakladateľ Quantum Fund a výkonný riaditeľ Rogers Holdings v rozhovore pre CNBC vysvetľuje, že vzhľadom na silné znehodnocovanie papierových mien neexistuje pre drahé kovy prakticky žiaden strop.
Je ťažké odhadnúť, kde presne sa budú v budúcnosti pohybovať ceny striebra. Jedno je však isté – budú výrazne vyššie! Striebro v súčasnosti predstavuje investičnú príležitosť aká sa objaví raz za dekádu, či ako vysvetľuje David Morgan, možno dokonca len raz za život.
Pozrite si i predikcie cien zlata.
Pre Upner spracoval Tomáš Púchly.
