1. Zlato ako ochrana pred infláciou
Investori po celom svete považujú nákup žltého kovu za jeden z najspoľahlivejších spôsobov ochrany pred infláciou. Dôvod je jednoduchý. V roku 1911 ste na kúpu kvalitného obleku potrebovali približne uncu zlata. V roku 2011, po dekádach vojen, masívnej inflácie a rozsiahlych geopolitických zmien potrebujete na kúpu kvalitného obleku hodnotu reprezentovanú tou istou uncou zlata ako pred sto rokmi. Ako vidno na tomto jednoduchom príklade, hodnota zlata vo vyjadrení reálnych tovarov a služieb ostáva po dekády, či dokonca storočia stabilná.
Pre porovnanie sa pozrime na vývoj cien zlata vyjadrených v amerických dolároch. V roku 1911 stála unca zlata 20,67 USD, v roku 2002 už približne 300 USD a dnes závratných 1700 USD. Nasledujúci graf ukazuje, že situácia je veľmi podobná aj vo vzťahu k ostatným svetovým menám.
V porovnaní s cenami z roku 1911 si zlato drží svoju hodnotu lepšie ako ktorákoľvek papierová mena. Napriek všetkým politickým a ekonomickým výzvam si uchovalo svoju kúpnu silu, zatiaľ čo reálna hodnota všetkých svetových mien výrazne klesla.
Reputáciu zlata ako ochrancu bohatstva pred devastujúcimi účinkami inflácie podporuje aj neustále sa rozširujúci výskum v tejto oblasti. Mnoho ekonómov vo svojich prácach demonštrovalo, že zlato si svoju kúpnu silu drží dlhodobo, a to počas inflačných aj deflačných období.
Prirodzene, v praxi sa spotové ceny môžu odchyľovať od dlhodobého priemeru a zlato tak počas svojich rastových období môže okrem spoľahlivej ochrany pred infláciou ponúknuť aj veľmi zaujímavé výnosy. Tie sú znázornené na nasledujúcom obrázku:
Investori predpokladajú narastajúci dopyt po tomto kove. Pozri tiež predikcie ceny zlata.
2. Zlato a ochrana Vašej platobnej schopnosti
Zlato je investormi dlhodobo považované za výbornú ochranu pred znehodnotením meny. Táto ochrana funguje interne ako ochrana pred infláciou a externe ako ochrana voči výkyvom v kurzoch iných mien. V druhom prípade je zlato všeobecne uznávané ako veľmi efektívna ochrana pred fluktuáciami vo výmenných kurzoch hlavnej svetovej devízovej meny, amerického dolára.
Výskum z roku 2004 objasňuje vzťah medzi cenami zlata a výmennými kurzmi rôznych svetových mien voči USD v rozmedzí rokov 1971 a 2002. Výsledné dáta prinášajú presvedčivý dôkaz o efektívnosti zlata ako ochrany pred dolárom a jeho nestabilitou.
Tento výskum tiež ukázal, že ceny zlata negatívne korelujú s americkým dolárom a ostávajú konzistentné naprieč časovou osou aj výmennými kurzami. Analytici prišli k záveru, že počas predmetného obdobia v rokoch 1971-2002, poskytlo zlato v časoch silných ekonomických turbulencií investorom silnú ochranu pred nestabilitou vo výmenných kurzoch.
Obavy ohľadom krehkosti väčšiny hlavných svetových mien pretrvávajú, no väčšina ekonómov a politikov sa stavia na odpor prehodnoteniu návratu zlata do úlohy menového aktíva a meny. Aj táto pozornosť prispela k medziročným zhodnoteniam žltého kovu.
Investori predpokladajú narastajúci dopyt po tomto kove. Pozri tiež predikcie ceny zlata.
3. Zlato a jeho riziká
Investovanie do finančných aktív so sebou zvyčajne prináša tri hlavné typy rizika:
- úverové riziko, teda možnosť, že dlžník si nesplní svoje záväzky
- riziko likvidity, ktoré znamená, že v dôsledku nenájdenia kupca sa aktívum môže stať nepredajným
- trhové riziko predstavujúce možnosť pádu ceny aktíva kvôli zmeneným podmienkam na trhu
Zlato je unikátne v tom, že nenesie žiadne úverové riziko, nakoľko nepredstavuje ničí záväzok. Na rozdiel od dlhopisov, pri investovaní do zlata nepodstupujete riziko nesplatenia obligácie a na rozdiel od meny nemôžu ekonomické politiky emitenta ani inflácia hodnotu zlata nijako ohroziť.
Výrazným benefitom žltého kovu je jednak široké spektrum jeho kupcov- od klenotníkov, cez finančné inštitúcie až po priemysel a zdravotníctvo a v neposlednom rade aj množstvo spôsobov investovania- môže sa jednať o mince, tehličky, šperky, futures kontrakty, opcie, certifikáty, či štrukturované produkty.
Investícia do zlata taktiež postráda riziko likvidity. Na svetových trhoch sa obchoduje 24 hodín denne. Rozsiahlosť a likviditu trhu so zlatom najlepšie demonštruje fakt, že sa obchoduje rýchlejšie a s menšími spreadmi než mnohé mainstreamové investície.
Rovnako ako všetky finančné aktíva ale podlieha trhovému riziku. Nespornou výhodou je tu však tendencia k nízkym koreláciám k väčšine aktív, ktoré zvyčajne držia inštitucionálni aj individuálni investori. To výrazne zvyšuje atraktivitu zlata ako diverzifikátora portfólia. Výskum zverejnený v októbri 2010 ukazuje, že aj malé alokácie medzi 2,5%-9% môžu znížiť hodnotu rizika (VaR).
Dobrým indikátorom trhového rizika je volatilita. Zvyčajne platí- čím je aktívum volatilnejšie, tým je rizikovejšie. U zlata je zvyčajne nižšia než u iných komodít, za čo vďačí najmä rozsiahlosti a likvidite svojho trhu.
Cenovú stabilitu zlata podporuje aj skutočnosť, že sa ťaží po celom svete. To eliminuje riziko cenových šokov pri výpadku dodávok z jedinej krajiny či regiónu.
V konečnom dôsledku je tak zlato menej volatilné ako najobchodovanejšie blue-chip akcie na indexoch ako FTSE 100 alebo S&P 500.
Investori predpokladajú narastajúci dopyt po tomto kove. Pozri tiež predikcie ceny zlata.
4. Zlato a diverzifikácia portfólia
Alokácia aktív je životne dôležitým aspektom každej investičnej stratégie. Vyváženie portfólia druhmi aktív s rozličnými koreláciami môže výrazne zvýšiť výnosy a zároveň znížiť riziko. Väčšina investorov verí, že práve ich portfólio je diverzifikované dostatočne, no pritom sa vo svojich investičných stratégiách spoliehajú primárne len na tri druhy aktív- akcie, dlhopisy a hotovosť. Pri takomto zložení sú ale zraniteľné ak všetky tieto aktíva zareagujú na aktuálny trhový vývoj rovnakým spôsobom.
Investori si toto riziko začínajú uvedomovať a preto siahajú po efektívnejších spôsoboch diverzifikácie v podobe alternatívnych investícií, akými sú komodity. Zlato malo počas uplynulých rokov vysoké výnosy, no ako môžeme vidieť na grafe nižšie, jeho najväčším prínosom ostáva fakt, že nekoreluje s väčšinou ostatných aktív v portfóliách. Za svoju nezávislosť vďačí tomu, že jeho ceny nie sú ovplyvňované rovnakými faktormi ako iné druhy aktív. Všetky relevantné dáta sú dostupné na stránke Investment statistic.
Zdroje dopytu po zlate sú v porovnaní s inými aktívami omnoho rozptýlenejšie, a to geograficky aj sektorovo. Až 63% celkového dopytu v rokoch 2004-2009 pochádzalo zo zlatníckeho odvetvia, ďalších 25% z investícii a 12% sa podieľali technologické aplikácie. Takáto štruktúra trhu je pre komodity naozaj nezvyčajná. Ich dopyt zvyčajne ťahá úžitková spotreba z čoho pramení expozícia voči fázam ekonomického cyklu.
Zlato nedávno zažilo nárast v investičnom dopyte na inštitucionálnej aj retailovej úrovni (v rokoch 2004-2009 sa jedná o nárast 119%), čo ešte rozšírilo jeho dopytovú základňu. Silnejší investičný dopyt by tak mal vyvážiť recesné tlaky spôsobené prepadom výdavkov na šperky.
Nezávislé štúdie dokazujú, že zlato ponúka vylepšené možnosti diverzifikácie v porovnaní s inými alternatívnymi aktívami. Zatiaľ čo tradičné diverzifikátory často zlyhávajú počas období trhovej nestability, dokonca aj malá alokácia v zlate môže výrazne posilniť konzistenciu výkonu portfólia. To čo láka investorov najviac je skutočnosť, že táto ochrana funguje počas stabilných a rovnako aj nestabilných období.
Investori predpokladajú narastajúci dopyt po tomto kove. Pozri tiež predikcie ceny zlata.
5. Zlato – aktuálny dopyt a ponuka
Dynamika ponuky a dopytu trhu so zlatom zdôrazňuje príťažlivosť a funkčnosť tohto žltého kovu aj v úlohe investičného nástroja.
Dopyt po zlate
Ponuka po zlate
Dopyt po zlate je spoľahlivo rozptýlený po celom svete. India, východná Ázia a stredný východ predstavujú približne 70% svetového dopytu, Čína, Hong Kong, USA, Turecko a Saudská Arábia zasa viac ako polovicu. Každý z týchto trhov ovplyvňujú odlišné socio-ekonomické a kultúrne prvky, čo vytvára naozaj pestrú škálu faktorov ovplyvňujúcich dopyt po žltom kove. Podrobné informácie môžete nájsť v práci Gold Demand Trends.
Klenotníctvo sa na dopyte po zlate trvalo podieľa približne dvoma tretinami. To platí najmä v Indii, ktorá v roku 2009 predstavovala 27% svetového dopytu. Na rozdiel od západných krajín, dopyt tu pramení najmä z kultúrnych a náboženských tradícií a nemá tak priamu náväznosť na globálne ekonomické trendy. Viac sa môžete dočítať v našich osobitných príspevkoch The role of gold in India a India Gold Report – India: Heart of Gold – Revival.
Od roku 2003 predstavujú investície najsilnejší zdroj rastu dopytu po zlate. Vďaka tomuto vývoju došlo k rozvoju inovácií v samotnom investovaní či už v podobe možnosti predaja tehličiek online alebo predaja zlata podielovým fondom. Zlato si našlo svoje využitie aj v priemysle a medicíne. Na celkovom dopyte sa zatiaľ podieľa 12%, no nachádza si stále nové praktické aplikácie.
Zlato sa ťaží na každom kontinente okrem Antarktídy, kde je ťažba zakázaná. Po celom svete funguje niekoľko stoviek zlatých baní s rôznou kapacitou ťažby, ktoré spolu vyprodukujú v priemere 2 487 ton ročne. Ťažba zlata je pomerne stabilná, nakoľko nové bane zvyčajne nezvyšujú celkovú produkciu ale len nahrádzajú tie staré Taktiež je relatívne neelastická, nakoľko trvá približne 10 rokov, než sa z nového náleziska stane plne funkčná baňa. Túto neelasticitu však kompenzujú zásoby recyklovaného zlata, ktoré sa na celkovej ročnej ponuke podieľajú približne 32%. V prípade potreby tak môže byť náhle zvýšený dopyt bez problémov uspokojený a ceny zlata ostávajú stabilné.
Investori predpokladajú narastajúci dopyt po tomto kove. Pozri tiež predikcie ceny zlata.
Zo stránky World Gold Council – http://www.gold.org/ – spracoval a preložil Tomáš Púchly
